JEDOVATÉ HADY NA SLOVENSKU

VRETENICA SEVERNÁ (vretenica obyčajná, vretenica kľukatá)
Vipera berus – (Linné 1758)
Viperidae

ľudovo nazývaná zmija je asi najznámejší a zároveň jediný prirodzene sa vyskytujúci jedovatý had na Slovensku.
Dožíva sa 20 – 25 rokov. Vretenica severná je zaradená do Červeného zoznamu chránených živočíchov Slovenska a podľa vyhlášky o ochrane chránených druhov živočíchov aj medzi prísne chránené druhy. Zasluhuje si ochranu pretože je dôležitým činiteľom pri udržovaní biologickej rovnováhy.

VÝSKYT

Vretenice sa vyskytujú bežne od nížin po hornaté oblasti Slovenska od 400 do 2000 m nadmorskej výšky.
Vyhovuje im prostredie s väčšími teplotnými rozdielmi vo dne a v noci, vyššia pôdna a vzdušná vlhkosť.

Obývajú rozmanité krajinné spektrum :

• svetlejšie partie lesov;
  - je možné vidieť vretenice v oblastiach od najnižších listnatých lesov až po kosodrevinu a subalpinské pásma, no najčastejšie v stredných polohách – pahorkatiny, zmiešané, prípadne ihličnaté lesy;
• rúbaniská, kamenité a skalnaté, zalesnené i nezalesnené terény;
• zarastené i vyprahnuté svahy a stráne, suťovištia;
• lúky v okolí vodných plôch, okraje močiarov;
• výskyt vretenice vo vode – nie je vylúčený, ak táto prekonáva vodnú prekážku.

Mapa pozorovania taxónu: Vretenica severná

Vretenice možno stretnúť :

• na výslnných (ale vlhkých ) okrajoch ciest porastených vegetáciou,
• oslnených lesných rúbaniskách so starými pňami,
• na rašeliniskách, v lužných lesoch,
• na silne oslnených a vegetáciou pokrytých hromadách kamenia,
• v okolí lesných potokov, opustených lesných kameňolomoch, okrajoch kosodreviny apod.,
• medzi kladami,
• u práchnivých pňov, v ktorých sú dutiny a chodbičky, a ktoré sú zarastené vegetáciou.

Hustota populácie
na stanovišti je závislá od dostatku potravy a možností úkrytu. Obvykle sa udáva 1 exemplár na hektár, ale neobvyklých nie je ani 10 exemplárov na hektár. Nad 6 jedincov sa jedná o veľmi hojný výskyt.

V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca. V túto dobu dovolí vretenica pozorovateľovi priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť.
V podmienkach strednej Európy je na jar a na jeseň vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku, v miestach s vyššou teplotou a v horúcom letnom období i v priebehu noci. Vyhrieva sa na slnku len ráno alebo prerušovane v priebehu dňa.

AKO JU SPOZNAŤ

Rozpoznávacie znaky

• Vretenica je pomerne malý had.
• Sexuálna dvojtvárnosť sa prejavuje veľkosťou, robustnosťou a sfarbením.
• Samce sú menšie, útlejšie, dosahujú cca 60 cm dĺžky.
- Najzvyčajnejšie sfarbenie je sivé až modrosivé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte.
- Sú svetlejšie, pričom vzor na chrbte býva čierny.
• Samice sú väčšie, dorastajú do dĺžky 70 – 80 cm.
  - Sú zvyčajne hnedej farby s tmavohnedou kľukatou čiarou.
• Na bokoch vretenice sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary.
• Hlava úzka trojuholníkového tvaru
  - je výrazne širšia ako krk a tupo zakončená,
  - je pokrytá množstvom menších štítkov, čelný a dva temenné štítky sú výrazné.
• Oči s vertikálnou štrbinovou zreničkou, okolo oka je množstvo malých štítkov.
• Škvrny na zátylku vytvárajú tvar písmena "X".
• Na krku je výrazný tvar písmena "V".
• Jedové zuby má dlhé a v pokoji sklopené dozadu (solenoglyfný typ zubov).

Hore samec, dole samica vretenice severnej
 

http://www.naturfoto.cz/zmije-obecna-fotografie-1706.html

http://www.naturfoto.cz/zmije-obecna-fotografie-1707.html

Existuje ale množstvo viac-menej vzácnych farebných variantov vretenice. Niektoré z nich vôbec žiadnu čiaru nemajú. Pomerne často môžeme nájsť celkom čierne živočíchy, zriedkavejšie medenej farby so sotva poznateľným pásom.

Čierna forma
Vretenica severná

http://www.vivarista.sk/m/fotodna/?page=2

Červená forma
Vretenica severná

http://fotopriroda.wbl.sk/IMG_1373.JPG

ETOLOGICKÉ MINIMUM, lov, útok, obrana.

Uhryznutie človeka hadmi z čeľade vretenicovitých, (Viperidae) nie je v prírode vzácnosťou. Jeho vyššia incidencia je daná menšou rýchlosťou pohybu vreteníc. Pri úniku z dosahu človeka opúšťajú vretenice miesto pomalšie. Tým sa dostanú častejšie do tesného kontaktu s človekom.

     Vývojovo pokročilá čeľaď hadov zmijovitých, loví korisť rýchlym, niekedy opakovaným záhryzom vztýčených jedovatých zubov. Útok na korisť i obranný útok má svoje pravidlá a fázy.

Rýchlosť výpadu hada po koristi. Zmeraný výpad vretenice severnej po vytvorení »S« kľučky v prednej časti tela trvá približne 0,1 s, čo pri maximálnej vzdialenosti 20 cm zodpovedá rýchlosti útoku 2m/s. V priebehu tohto času je však vretenica nútená roztvoriť tlamu, vztýčiť zuby, zahryznúť sa a zároveň vypustiť jed. Úder je často dvojitý.

Rýchlosť výpadu hada z obranných dôvodov. Popísaná schéma nie je vždy dodržiavaná pri obrannom výpade, kedy had útok iba naznačí, ale často krát nevykoná celý vrátane uhryznutia a vypustenia jedu, čo zvlášť platí pre hady čeľade vretenicovité (Viperidae). Anatomická konfigurácia jedového aparátu spolu s rozlíšením lovu a obrany sa prejavuje u vretenicovitých vysokým percentom obranných uhryznutí bez vypustenia jedu , tzv. uhryznutie »na sucho« (anglicky »dry bite«), alebo dokonca iba náznakmi úderu, zastrašovania.

Bezpečná vzdialenosť
človeka od nich a odhad možnosti útoku súvisí s rýchlosťou a chovaním jedovatých hadov. Čím rýchlejší je had v pohybe a pri útoku, a čím väčšia je jeho veľkosť, tým musí byť dodržaná väčšia bezpečná vzdialenosť. Menšie vretenice rodu Vipera nie sú bez priblíženia schopné uhryznúť na väčšiu vzdialenosť ako 50 cm.

Pozícia hada
je pre bezpečnú vzdialenosť tiež podstatná. Voči natiahnutému, prchajúcemu či pokojne odpočívajúcemu hadovi je bezpečná vzdialenosť určite menšia a úder menej pravdepodobný, ako u vretenice stočenej s pripravenou zdvihnutou hlavou.

Zrak hada
Hady zrakom zle vnímajú nehybné predmety. To je dôvodom ich občasného kývavého pohybu: snažia sa o pohyb svojho oka voči koristi. Preto tiež lovený živočích inštinktívne strnie.

Sluchový orgán hadov
je modifikovaný pre zachytenie vibrácií podkladu, nie pre analýzu zvukových vĺn. Vibrácie sú snímané brušnými šupinami, štruktúrami medzirebrových priestorov a dolnou čeľusťou. Had je teda v našom zmysle slova »hluchý«. Nemá preto žiadny zmysel odháňanie vretenice hlučným chovaním, čo nebýva nijak výnimočné. Bolo zistené, že kašeľ či výstrel ponechá hada v úplnom pokoji, zatiaľ čo chôdza mačky, alebo dokonca dopad papiera na podložku je nimi okamžite zaregistrovaný. Čo môže hady donútiť k opusteniu teritória, je chôdza „ťažšou nohou“ s pridupávaním, ktoré spôsobuje otrasy pôdy registrované hadom.

K zastrašovaniu nepriateľa slúži hadom syčanie – základný zvuk, ktorý vydávajú.

Vyhrievanie hadov na prudkom letnom slnku
patrí medzi povery. Aj keď v rámci termoregulácie je slnenie štandardným chovaním rady hadov najmä z chladnejších oblastí, väčšina hadov zle znáša prudké oslnenie a vysokú teplotu. Ideálna teplota pre väčšinu z nich je okolo 25 – 30 °C, neznesú teplotu vyššiu ako 40 °C. Prudké oslnenie akceptujú dobrovoľne maximálne niekoľko minút, rádovo v desiatkach minút hynú na slnku i pri nižšej teplote. V horúcich klimatických podmienkach, v skalách, púšti a savane sa cez deň ukrývajú a lovia v noci. To platí v extrémne horúcich letných mesiacoch aj pre juhoeurópske a stredoeurópske vretenice.
Nocovanie v horúcich letných mesiacoch v prírode bez ochrany stanu môže byť teda aj v strednej Európe v niektorých lokalitách nebezpečné. Pri trvalo nižších teplotách, ako 20 °C, hady malátnejú a ich pohyb sa spomaľuje.

Hady na Slovensku

     Jedovaté hady
          Vretenica severná

     Intoxikácia
          Toxíny
          Lokálne príznaky intoxikácie
          Celkové príznaky intoxikácie

     Terapia
          Prvá pomoc laická
          Postup pri ohlasovaní nehody
          Antisérum hadieho jedu
          Epidemiológia pohryzenia vretenicou severnou

     Nejedovaté hady
          Užovka obojková – Natrix natrix
          Užovka hladká – Coronella austriaca
          Užovka stromová – Zamenis longissimus
          Užovka fŕkaná – Natrix tessellata

     Ako ich rozpoznať
          Rozlíšenie užovky a vretenice

Použité zdroje:

VALENTA J.: Jedovatí hadi, intoxikace, terapie, Nakladatelství Galén, 2008, 401 s.
KRESÁNEK J., PLAČKOVÁ S.: Uhryznutie vretenicou.
In: Šašinka M., Šagát T., Kovács L.: Pediatria, Herba, 2007, s.1282
ALTMANN H.: Jedovaté rastliny a živočíchy okolo nás, Vydavateľstvo SLOVO, s.r.o.,1998
BURTON J.A.: Kniha o hadech, Nakladatelství Václav Svojtka&Co., 1998
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vretenica_severn%C3%A1, 20.08.2009
Čambal Š.: http://www.vivarista.sk/m/fotodna/?page=2 , 25.08.2009
http://www.wildfoto.wbl.sk/Vretenica_severna.html, 20.08.2009
http://www.zone.sk/animals, 20.08.2009