MUCHOTRÁVKA ZELENÁ

Smrteľne jedovatá

O muchotrávke zelenej, najjedovatejšej hube u nás, sa v poslednej dobe popísalo veľmi veľa, ale bohužiaľ hlavne v súvislosti s úmrtím po jej konzumácii. Práve v tomto ročnom období začína hubárska sezóna a s tým aj výskyt otráv hubami.

V Bratislave v Toxikologickom informačnom centre s celoslovenskou pôsobnosťou zaznamenávame v letnom období otravy hubami takmer každý deň.

V rokoch 1990 – 2005 podľa našich údajov zomrelo v SR šestnásť detí po požití muchotrávky zelenej. Medzi obeťami je najviac detí do 5 rokov. Zásadou je, že deti do 10 rokov nemajú jesť neznáme a sporné druhy húb. Takisto by ich nemali konzumovať tehotné ženy a dojčiace matky. Hlavný jed amanitín prechádza aj do materského mlieka. Aj sušená muchotrávka zelená je jedovatá. Sušením, varením ani zmrazením sa amanitín neodstraňuje.

Zákernosť muchotrávky zelenej spočíva v tom, že prvé príznaky otravy (zvracanie a hnačky) sa dostavia po 6 až 24 hodinách po konzumácii.

Pri každom podozrení na otravu hubami je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Čím skôr prídete k lekárovi, tým skôr vám poskytnú odbornú pomoc a tým väčšia je šanca na záchranu života. Dôležité je doniesť so sebou nespracované zvyšky húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré pomôžu identifikovať hubu, ktorá spôsobila otravu, čo je nesmierne dôležité pre liečbu. Muchotrávka zelená obsahuje niekoľko toxínov, z ktorých najjedovatejší je amanitín, ktorý poškodzuje bunky pečene. Zvlášť citliví na amanitín sú starí ľudia a deti.



Ako jesť huby a neotráviť sa?

Ľudia v iných situáciách úzkostliví a opatrní, dokážu z elementárnej nevedomosti pri rozlišovaní húb otráviť celú svoju rodinu, na čo samozrejme doplatia hlavne deti. Samotná príroda pritom obdarila smrteľne jedovaté muchotrávky takou kombináciou znakov, akú nemá žiadna iná huba!

Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. Ako vidno na nákrese,ani jedna uvedená jedlá huba nemá tieto znaky.

Na obrázku je znázornený rozdiel medzi muchotrávkou zelenou a jedlou plávkou, ktorá nemá na hlúbiku ani prsteň ani pošvu.

Bielu formu muchotrávky zelenej - muchotrávku bielu a končistú, si zamieňajú „hubári" za pečiarky, najmä za pečiarku ovčiu, ktorá je v mladosti veľmi podobná muchotrávke. Preto, ak nie sme skúsení hubári, je vhodné zbierať len dospelé plodnice. Pečiarky majú na hlúbiku prsteň, no chýba im pošva, lupene sú v mladosti bledé, v dospelosti čiernohnedé. Pečiarka ovčia sa vyznačuje žltnutím poranenej pokožky klobúka a príjemnou anízovou vôňou. Poučenie: Pokiaľ huby nepoznáte, zbierajte len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté.

Ťažkosti nám môžu spôsobiť aj huby jedlé. Pri ochutnávaní surových plodníc a konzumácii šalátov zo surových húb môže nastať ľahká otrava, aj keď išlo o jedlé huby. Huby surové, zle skladované alebo nedostatočne tepelne upravené vyvolávajú tráviace ťažkosti. Hríb satanský je jedovatý len za surova, po tepelnej úprave (minimálne po 30-minútovom varení) je jedlý.


Rozlišovacie znaky