HADY

Intoxikácia

Najčastejšie príčiny uhryznutia vretenicou

VRETENICA SEVERNÁ (vretenica obyčajná, vretenica kľukatá)
Vipera berus ( Linné, 1758)
Viperidae

Hlavnou a najčastejšou obranou hadov je útek. Ani v teréne, ktorý sa často „hemží“ hadmi, nemusíme pri normálnej chôdzi žiadneho z nich zaregistrovať.

Hady resp. plazy, sú rovnako ako všetky zvieratá žijúce vo voľnej prírode, plaché a vždy sa snažia človeku vyhnúť. Vretenica je pokojný a neagresívny had. Samotársky žijúce vretenice sú veľmi plaché a zvyčajne zmiznú do úkrytu skôr, než ich vôbec stačíte spozorovať. Ak nemajú možnosť úteku, zvinú sa do kruhu a so zdvihnutou hlavou sledujú narušiteľa. Ak to nezaberie predvádzajú výstražné výpady hlavou. Väčšinou so zatvorenými ústami lebo nechcú uhryznúť len zastrašiť. Jed je pre hada to najcennejšie čo má a tvorba jedu je preňho energeticky náročná. Z tohto dôvodu si nemôže dovoliť bezdôvodne ním plytvať. Pokiaľ môže, človeku sa vyhýba. Jed používa na lovenie pre získanie potravy. Potravou hadov sú najmä drobné hlodavce, obojživelníky, jašterice, prípadne mladé vtáky a vtáčie vajcia.

PREVENTÍVNE PRAVIDLÁ SPRÁVANIA SA

Pobyt v prírode so zvýšeným výskytom nebezpečných jedovatých hadov prináša isté pravidlá, ktorých dodržiavanie je veľmi dôležité. Súčasťou oblečenia by mali byť pevné topánky, dlhé nohavice, rovnako košeľa je vhodnejšia s dlhým rukávom. V mieste pobytu alebo táborenia je chybou odhadzovanie odpadu, ktorý priláka hlodavce a následne potom hady.

Preventívne pravidlá správania sa v teréne s možným výskytom hadov možno zhrnúť do nasledujúcich bodov :

  • Nestrkaj ruky a nohy do miest, kde dobre nevidíš a kam sa skôr nepozrieš.
  • Nezdvíhaj a neotáčaj kamene a spadnuté drevo rukami, použi palicu alebo dobre obuté nohy s chráneným členkom.
  • Neruš hady.
  • Nedávaj spací vak do blízkosti skál, kameňov, odpadkov a blízko vchodu do jaskyne.
  • Nesadaj si bez toho, aby si najskôr dobre skontroloval miesto.
  • Nezbieraj drevo na oheň po zotmení.
  • Neprekračuj spadnutý kameň, pokiaľ nie je vidieť na druhú stranu. Vystúp najskôr hore.
  • Nenavštevuj miesta so zvýšeným výskytom hadov bez zodpovedajúceho oblečenia a obutia.
  • Neber do rúk čerstvo zabitého hada.
  • Nepodliezaj ploty tam, kde je vysoká tráva alebo neprehľadný terén.
  • Neschádzaj z cesty, aby si zabil hada. Tisíce ľudí je pohryznutých jedovatým hadom, pretože sa snažia zabiť ho bez znalosti jeho zvykov a chovania.
  • Ak stretneš hada v prírode, najdôležitejšie je nespanikáriť a zachovať pokoj.

K uhryznutiu vretenicou dochádza zväčša kvôli :

  • ľudskej neopatrnosti – k uhryznutiu človeka dôjde iba ak sa cíti vretenica ohrozená (preto na ňu nestúpte, nebite ju a pod.) K útoku a jedovatému pohryznutiu dochádza najmä vtedy, ak ju prekvapíme a nemá možnosť úniku.
  • provokovaniu alebo dráždeniu hada – ak ju úmyselne nedráždite, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Treba si uvedomiť, že jed má na ulovenie veľkostne odpovedajúcej koristi. Tá je 1000x násobne menšia ako človek.
  • v dôsledku nepozornosti rodičov môžu byť ohrozené deti. Deti sa vo všeobecnosti zvierat neboja. Dieťa si nebezpečenstvo neuvedomuje a napriek výpadom hada v obrannej polohe sa ho snaží chytiť. To môže mať nepríjemné následky. Je dôležité včasné poučenie detí o možnom nebezpečenstve vyplývajúcom z blízkeho kontaktu s hadom. Deťom je nutné vysvetliť, aby žiadne hady v nijakom prípade nikdy nechytali do rúk!

Ak aj napriek opatrnosti dôjde k uhryznutiu je potrebné si zapamätať ako daný had vyzeral. V každom prípade je nutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.

Lokálne príznaky intoxikácie

Na postihnutom mieste sa objavia :

  • Po plnom záhryze vretenice severnej
    dve drobné, väčšinou bolestivé ranky, niekedy ľahko krvácajúce, následne so začervenaným alebo lividným (zmodraným) lemom. Ranky sú od seba vzdialené asi 4 -10 mm podľa veľkosti hada.
  • Nedokonalý záhryz vretenice severnej
    môže mať za následok jednu ranku po uhryznutí, alebo iba škrabnutie jedovatým zubom. Takéto poranenia vretenicou severnou môžu byť nebezpečné iba pre deti a ťažko oslabených jedincov.
  • Ak sa záhryz nenájde, čo je vzhľadom na veľkosť zubov a občasnú minimálnu lokálnu reakciu možné, nie je tým vylúčená celková intoxikácia.
  • Lokálny opuch
    • býva znakom aspoň minimálnej intoxikácie, niekedy s centrálnym vyblednutím, neskôr progredujúci a sprevádzaný zdurením lymfatických uzlín.
    • dosahuje maximum obvykle do 48 hodín po uhryzení, v ťažších a vzácnejších prípadoch sa rozširuje z postihnutej končatiny aj na trup.
    • je sprevádzaný bolestivosťou a pocitom napätia, niekedy je však bolestivosť prekvapivo malá.
    • môže mať hemoragický character a  je sprevádzaný ekchymózami (bodkovité krvné výrony) a zmenami farby kože postihnutého miesta, začervenaním či vyblednutím, neskôr odfarbením modrín do farby zelenavej a žltavej.
    • vo výnimočných prípadoch, skôr u detí, môže byť veľkosť opuchu extrémna a prestúpiť z končatiny cez lymfatické uzliny na trup, a to aj na protiľahlú polovinu tela.
  • Pľuzgiere, hrčky, významnejšie lokálne krvácanie alebo nekrózy sa netvoria.

V ojedinelých prípadoch sa môžu objaviť :

  • infekčné komplikácie,
  • flegmonózne postihnutie v mieste uhryznutia a okolí.

Ústup nekomplikovaných akútnych zmien možno očakávať najskôr o 3 - 4 dni po uhryznutí, v ťažších prípadoch za týždeň i dlhšie.

Celkové príznaky intoxikácie

Značná časť príhod uhryznutia vretenicou severnou prebehne iba pod obrazom lokálneho postihnutia alebo ľahkej celkovej alternácie. Inokedy sú lokálne prejavy veľmi diskrétne a otrava sa manifestuje až celkovými príznakmi. K zovšeobecneniu vážnosti intoxikácie Vipera berus sa niekedy používa Reidova schema :

  • A. Minimálna, alebo žiadna reakcia. Lokálne opuch, celkovo bez reakcie alebo len reakcia zo zľaknutia.
  • B. Ľahká reakcia. Väčší opuch s gastrointestinálnymi ťažkosťami alebo bez nich, ale bez ďalších systémových postihnutí.
  • C. Stredná reakcia. Rozsiahly opuch. Šok trvajúci menej ako 2 hodiny. Ďalšie príznaky mierneho systémového postihnutia.
  • D. Ťažká reakcia. Šok trvajúci dlhšie ako 2 hodiny alebo opakujúce sa šokové stavy. Ďalšie znaky ťažkého systémového postihnutia.
  • Fatálna reakcia (smrť).

Rozmanitosť príznakov závisí od toho:

– či bol jed vstreknutý a koľko jedu bolo vstreknuté.
– aký je vek, telesná hmotnosť a zdravotný stav postihnutého (deti a starší ľudia reagujú citlivejšie).
– kde je miesto uhryznutia. V 95 % prípadov je to na končatinách , čo je napr. menej nebezpečné ako na krku v blízkosti veľkých ciev.
– aký bol postup pri prvej - laickej pomoci. Zhoršenie príznakov pri nadmernej telesnej aktivite, „vyrezávaní“ a „vysávaní rany,...
– aká je psychická reakcia po uhryznutí (týka sa postihnutého aj jeho okolia). Strach a panika vyvolávajú rôzne vegetatívne symptómy nezávisle od toho, či bol jed pri uhryznutí vstreknutý.

Ústna mikroflóra hadov môže byť kontaminovaná pre ľudí patogénnymi baktériami, preto je nutné venovať pozornosť možnej infekcii v mieste uhryznutia.

Prvé príznaky celkovej intoxikácie pri uhryznutí vretenicou severnou.

Stredná až závažnejšia miera intoxikácie s príznakmi

  • Vracanie (nauzea, vomitus) – môže nastať už niekoľko minút po uhryznutí;
  • Nadmerné potenie, zvýšená teplota a smäd;
  • Abdominálne bolesti charakteru koliky, sprevádzajú vracanie;
  • Hnačka, výnimočne s krvácaním, niekedy s inkontinenciou (neudržaním stolice).

Príznaky môžu pretrvávať aj 48 hodín po uhryznutí.

Ťažké intoxikácie s príznakmi

  • Angioneurotický edém s maximom v oblasti pier, jazyka a tváre.
    Nedá sa tu vylúčiť podiel anafylaxie.
  • Dychové ťažkosti
    sú pravdepodobne tiež spôsobené v prevažnej miere anafylaktoidnými bronchospazmami.
  • Pokles systémového tlaku.
  • Cirkulačný kolaps až šok
    sprevádzaný niekedy tachykardiou, studeným potom, bledosťou, poruchou vedomia a cyanózou. Vo väčšine prípadov bývajú cirkulačné komplikácie zvládnuté do 2 hodín, výnimočne pretrvávajú dlhšie. Výskyt obehových zmien je uvádzaný v rozmedzí 20 – 40% intoxikovaných, iné súbory však túto frekvenciu postihnutia nedosahujú.
  • Spontánne krvácanie
    po uhryznutí vretenicou severnou je raritné, nemožno ho však úplne vylúčiť.
  • Priebeh komplikovaný hematúriou
    môže byť až v 30% ťažkých intoxikácií.
  • Klinické prejavy neurotoxicity – sú tiež zaznamenané.
    Vzácne sú zaznamenané v  prípade uhryznutia s Vipera berus aj symptómy ako :
  • oftalmoplegia, ptóza viečok, dysfónia a dysfágia;
  • poruchy CNS: somnolencia alebo zmätenosť, ale aj bezvedomie.
  • Renálne zlyhávanie
    s prechodnou oligúriou, proteinúriou a hemoglobinúriou – môžu vzniknúť až v 6% intoxikácií.
  • Prechodné zmeny na EKG– môžu byť zaznamenané výnimočne.

Ťažké intoxikácie s vyššie uvedenými príznakmi sa môžu objaviť u menej ako 10 %prípadov.

Systémové (celkové) príznaky:

Tráviaci trakt:
až u 56% postihnutých sú bolesti brucha (môžu imitovať náhlu brušnú príhodu), nevoľnosť, vracanie , hnačky v priebehu 1. hodiny. Výnimočne môže postihnutý vracať krv.
Srdcovocievny systém:
(najvážnejšie príznaky) krátko po uhryznutí je bledosť a slabosť, potenie, pokles krvného tlaku, zrýchlený pulz - môže byť aj nepravidelný. Šokový stav sa vyvinie obyčajne hneď, zriedkavo po 6. hodinách od uhryznutia. Obehové príznaky sa často normalizujú spontánne, môžu mať však aj zdĺhavý priebeh.
Nervový systém:
nevoľnosť, závrate, strach , pokles očných viečok, poruchy prehĺtania a reči, mravenčenie a ochrnutie zasiahnutých častí sú popisované hlavne pri uhryznutí hadom na juhu Európy. Výnimočne je porucha vedomia až kóma. Deti sú v prvých dňoch po uhryznutí často spavé a podráždené.
Obličky:
priame poškodenie obličiek v našich zemepisných šírkach je zriedkavé. Ide o druhotné poškodenie obličiek pri hemolýze (rozpade krviniek) a ako dôsledok straty tekutín a nedostatočného prekrvenia (vyššie uvedené príčiny).
Dýchací trakt:
– skoré príznaky: opuch slizníc horných dýchacích ciest a spazmy priedušiek.
– neskoré príznaky: (u detí) opuch pľúc po 3 – 5 dňoch.
Alergická reakcia:
začervenanie pokožky, žihľavka, rôzne kožné vyrážky, opuch očných viečok, tváre, zúženie priedušiek so sťaženým dýchaním, až anafylaktická reakcia. Nebezpečný je opuch jazyka. Poruchy zrážania krvi.

Pri bežných intoxikáciach s celkovými prejavmi je možné očakávať plnú normalizáciu systémových zmien do 1 – 3 týždňov. Aj niekoľko mesiacov však pretrvávajú intermitentné zdurenia a bolestivosť v mieste postihnutia. Reid uvádza rýchlejšie zotavenie u detí ako u dospelých.