VEREJNOSŤ
Huby
Deti a huby??
V letnom a jesennom období zaznamenáva každoročne Národné toxikologické informačné centrum niekoľko desiatok otráv hubami. Počas dovolenkového a prázdninového obdobia veľa ľudí chodí na výlety a zbiera huby. Zber húb je koníčkom mnohých obdivovateľov prírody. Huby sú obľúbenou pochutinou, majú nízku kalorickú hodnotu, spestrujú náš jedálny lístok.
Huby sú potravina bez výživovej hodnoty, naviac sú pre ľudský organizmus ťažko stráviteľné, preto nie sú vhodné pre deti! Príčinou je prítomnosť väčšieho množstva nestráviteľného polysacharidu chitínu. Na túto skutočnosť najčastejšie doplácajú mladšie deti a starí ľudia, ktorí majú menej odolný organizmus.
Každý hubár by mal vedieť, že aj jedlé huby môžu byť za určitých okolností príčinou otravy.Touto okolnosťou myslíme súčasné požitie alkoholu s niektorými druhmi húb (napr. hnojník atramentový..), nevhodné uskladnenie, nedostatočná tepelná úprava, ba ťažkosti môže zapríčiniť aj veľké množstvo použitej masti pri príprave jedla.
Najčastejšie, čo je oveľa nebezpečnejšie , sa vyskytujú tzv. „pravé“ otravy hubami, ktoré vznikajú požitím jedovatých húb. Pozor na malé deti, ktoré môžu zo zvedavosti ochutnať jedovaté huby. Takisto mnohí neskúsení hubári nevedia nič o existencii jedovatých dvojníkov jedlých húb.
Každý, kto zbiera huby by mal poznať nielen bežné jedlé huby, ale aj nebezpečnejšie jedovaté a im podobné jedlé huby!
Povery, napr. že strieborná lyžička sčernie v styku s jedovatou hubou alebo, že jedovaté huby neobhrýzajú slimáky, neobstoja!
Nedá nám nespomenúť nedávny prípad, keď mamička svojmu 1,5 ročnému dieťaťu dala na raňajky kašu z plávok. Po niekoľkých hodinách v ťažkom stave bolo prevezené do nemocnice.
Každý hubár by mal zbierať len tie huby, ktoré dobre pozná a nemal by experimentovať so svojím zdravím a so zdravím svojich nevinných detí. Deťom do 10 rokov sa vôbec neodporúča podávať jedlo z húb.
Rodičia a starí rodičia, prosím nekazte život svojim ratolestiam!!!
Muchotrávka zelená
SMRTEĽNE JEDOVATÁ!!!
O muchotrávke zelenej, najjedovatejšej huby u nás, sa v poslednej dobe popísalo veľmi veľa, ale bohužiaľ hlavne v súvislosti s úmrtím po jej konzumácii. Práve v tomto ročnom období začína hubárska sezóna, a s tým aj výskyt otráv hubami.
V Bratislave v Toxikologickom informačnom centre s celoslovenskou pôsobnosťou zaznamenávame v letnom období otravy hubami takmer každý deň.
V rokoch 1990 – 2005 podľa našich údajov zomrelo v SR šestnásť detí po požití muchotrávky zelenej. Medzi obeťami je najviac detí do 5 rokov. Zásadou je , že deti do 10 rokov nemajú jesť neznáme a sporné druhy húb. Takisto by ich nemali konzumovať tehotné ženy a dojčiace matky. Hlavný jed amanitín prechádza aj do materského mlieka. Aj sušená muchotrávka zelená je jedovatá. Sušením, varením ani zmrazením sa amanitín neodstraňuje.
Zákernosť muchotrávky zelenej spočíva v tom, že prvé príznaky otravy (vracanie a hnačky) sa dostavia po 6 – 24 hodinách po konzumácii.
PRI KAŽDOM PODOZRENÍ NA OTRAVU HUBAMI JE NEVYHNUTNÉ IHNEĎ
VYHĽADAŤ LEKÁRSKU POMOC.
Čím skôr prídete k lekárovi, tým skôr vám poskytnú odbornú pomoc, a tým väčšia je šanca na záchranu života. Dôležité je doniesť so sebou nespracované zvyšky húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré pomôžu identifikovať hubu, ktorá spôsobila otravu, čo je nesmierne dôležité pre liečbu. Muchotrávka zelená obsahuje niekoľko toxínov, z ktorých najjedovatejší je amanitín, ktorý poškodzuje bunky pečene. Zvlášť citliví na amanitín sú starí ľudia a deti.
Ako jesť huby a neotráviť sa?
Ľudia v iných situáciách úzkostliví a opatrní, dokážu z elementárnej nevedomosti pri rozlišovaní húb otráviť celú svoju rodinu, na čo samozrejme doplatia hlavne deti. Samotná príroda pritom obdarila smrteľne jedovaté muchotrávky takou kombináciou znakov, akú nemá žiadna iný huba.
Spoločným znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. Ako vidno na nákrese, ani jedna uvedené jedlá huba nemá tieto znaky.
Na obrázku je znázornený rozdiel medzi muchotrávkou zelenou a jedlou plávkou, ktorá nemá na hlúbiku psteň ani pošvu.
Bielu formu muchotrávky zelenej – muchotrávku bielu a končistú, si zamieňajú „hubári“ za pečiarky, najmä pečiarku ovčiu, ktorá je v mladosti veľmi podobná muchotrávke. Preto ak nie sme skúsení hubári, je vhodné zbierať len dospelé plodnice. Pečiarky majú na hlúbiku prsteň, no chýba im pošva, lupene sú v mladosti bledé, v dospelosti čiernohnedé. Pečiarka ovčia sa vyznačuje žltnutím poranenej pokožky klobúka a príjemnou anízovou vôňou.
Poučenie: Pokiaľ huby nepoznáte, zbierajte len huby hríbovité , ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté.
Ťažkosti nám môžu spôsobiť aj jedlé huby. Pri ochutnávaní surových plodníc a konzumácii šalátov zo surových húb môže nastať ľahká otrava, aj keď išlo o jedlé huby. Huby surové, zle skladované alebo nedostatočne tepelne upravené, vyvolávajú tráviace ťažkosti. Hríb satanský je jedovatý len za surova, po tepelnej úprave (minimálne po 30-minútovom varení) je jedlý.
Rozlišovacie znaky:
Jedovaté huby
Biela forma muchotrávky zelenej
Amanita phalloides
Muchotrávka zelená rastie od júla do októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch. V nižších, teplejších polohách býva veľmi hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.
V miernom pásme severnej pologule je to najjedovatejšia huba, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. U nás si každý rok vyžiada zbytočne niekoľko ľudských životov. Hoci je muchotrávka zelená do sfarbenia klobúka veľmi variabilná, pri troche pozornosti možno sa ju naučiť dokonale poznať. Má svoje vonkajšie znaky, podľa ktorých ju možno celkom bezpečne identifikovať. Bez dokonalej znalosti tejto huby by sa nemali hubári ani vydávať do lesa. Už deti v škole by sa ju mali naučiť poznávať a rozlišovať od iných podobných húb, s ktorými si ju neskúsení návštevníci lesa zvyčajne mýlia.
Preto pozor! Huby ktoré celkom bezpečne nepoznáme, nezbierajme na jedenie!
Pečiarka jarabičia
Agaricus phaeolepidotus
Plodnica má slabú karbolovú vôňu.
Pečiarka páchnuca
Agaricus xanthodermus
Rastie v lete a na jeseň, často vo veľkých skupinách alebo kruhoch v tráve.
Dužina je biela a pevná, na reze nápadne sírovo žltne, najmä v spodnej, zhrubnutej časti. Chuť je mierna, vôňa nepríjemne karbolová (pripomína atrament).
Huba je považovaná za mierne jedovatú, pretože citlivým osobám môže spôsobiť tráviace ťažkosti, najmä po požití vo väčšom množstve.
Hríb satanský
Boletus satanas
Hríb satanský rastie od júla do septembra v svetlých listnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi a hrabmi. Je to teplomilný hríb a je rozšírený v teplých oblastiach Európy.
Je to jedovatý hríb, najmä za surova, ale smrteľné otravy nespôsobuje. Otrava hríbom satanským sa prejavuje kŕčovitým dávením, ktoré trvá často aj 6 hodín. Mladé plodnice lákajú svojou krásou, staré, naopak, svojím nepríjemným zápachom odpudzujú. V niektorých krajoch ho po dôkladnom uvarení jedia. My ho neodporúčame zbierať na jedenie.
Ľudové názvy : satan, mlynár, karmazín, kumher
Bedlička páchnuca
Lepiota cristata
Muchotrávka slamovožltá
Amanita gemmata
Muchotrávka slamovožltá rastie od mája do októbra v listnatých aj v ihličnatých lesoch, najčastejšie v piesočnatých pôdach. Býva dosť hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.
Túto hubu pokladali v minulosti za jedlú. Viacero skúseností však dokázalo, že je mierne jedovatá. Dôkaz o tom podal slovenský mykológ I. FÁBRY (1953), ktorý jej jedovaté účinky vyskúšal sám na sebe.
Lúčnica kužeľovitá
Hygrocybe conica
Rastie v tráve alebo machu na lúkach alebo v presvetlených lesoch. Rastie koncom leta a na jeseň. Je bežným druhom severného mierneho pásma a na nových trávnatých plochách sa z Lúčnic objavuje ako prvá.
Na stránke www.nahuby.sk nájdete fotografie húb, podrobnejšie články a informácie o hubách.
Autor fotografií : Ing. Milan Zelenay